PatMat píše:
...Troufám si tvrdit, že pokud přeskočíš jako nováček fázi učení a padání s levnými modely, tak budeš zklamaný jak rychle si rozbiješ letadlo, které jsi dlouho stavěl...
Presne, súhlasím, toto by si mal každý nováčik uvedomiť, aj napriek tomu, že vie pilotovať veľké lietadlo. Ale v pilotovaní modelov je nováčikom.
Moje začiatky by som vedel opísať podobne ako hates, ale je to neporovnateľné, lebo v polovici 70. rokov, keď som ja začínal, nebolo pre väčšinu z nás dostupné začínať rovno s RC modelmi.
Takže ja som najprv prešiel cez malé vetrone (jednoduchá Vosa, ale potom aj A1, ako napr. zo stavebníc Igra: Seagull, Tom, Saper) a gumáčiky (jednoduchý Komár a stavebnicový Pelikán).
Potom prišla kúpa prvých detonačných motorov (najprv som mal ruskú jedenapolku MK-16 a dvaapolku MK-12V, ktorú som však ale zničil už pri zábehu).
Rovnako ako iní začiatočníci som si vyhliadol model svojich snov a chcel ho stavať. A nie hocičo, v Modelári vyšiel plánik upútanej makety dvojplošníka Dragon Rapide poháňanej dvoma jednapolkami MVVS
. Ja som mal dve MK-16, už to bol omyl, lebo by tam nepasovali ani za cenu značných úprav. Ale začal som stavať, postavil dolné krídlo, kde som pri konštrukcii gondol narazil na značné problémy. S balzou som vedel pracovať, ale nevedel som ešte tmeliť, poťahovať a pod. Našťastie som sa dostal do kontaktu so skúseným modelárom, ktorý ma usmernil. Vyhovoril mi pokračovanie v stavbe tej makety a doporučil aby som si na MK-16 som postavil upútanca Galaxie, s ktorou som potom pomerne veľa lietal.
Môj prvý let však trval asi 3/4 kruhu, lebo som najprv príliš pritiahol, čím som dostal model takmer nad hlavu, potom som sa toho samozrejme zľakol, prudko potlačil, ale na zemou stihol podrovnať, takže som s ním plesol naplocho o trávu a odniesla to iba vrtuľa a rozčapený podvozok. Ale poučil som sa z toho a ďalšie lety už som normálne lietal, ale žiadnu veľkú akrobaciu, pretože Galaxia bola pôvodne na 2,5ku a s tou 1,5kou MK-16 rozhodne nebola premotorovaná.
Potom som sa zmohol na prvú RC súpravu - jednokanál MARS-II. Na ten som si postavil motoráka, taký hornoplošník s rozpätím 1200mm , s riadnymi negatívmi, do krotého som osadil už novú MK-17 (žiaden známy typ, navrhol a nakreslil mi ho na mieru jeden skúsený kamarát-modelár). S tým som dosť lietal aj viackrát mierne havaroval. Lenže keď to nemalo výškovku, tak to vlastne muselo vedieť lietať samo. Na ten jednokanál som si potom postavil na 2m zväčšeného LIONa, s ktorým som aj celkom úspešne súťažil na okresnej a krajsekej úrovni v kategórii RC-V1. A postavil som ešte 2 jednokanálové motoráčiky a niekoľko upútancov, s ktorými som veľa lietal a niektoré porozbíjal, iné predal aj s motormi.
Na prelome 70./80. rokov prišiel čas, keď som realizoval prechod z jednokanála na viackanálové proporcionálne ovládanie. Komerčné súpravy boli pre mňa cenovo nedostupné, takže som si postavil amatérsku podľa vtedy vychádzajúcich návodov v časopisoch Amatérske Rádio a Modelář. Fakticky to bola WP-23, ale rozšírená na 4-kanál, pričom som si na to urobil vlastné návrhy plošákov a vlastnoručne vyrobil aj 2 krížové ovládače. Vtedy sa začali ku nám dovážať servá Futaba FP-S12, ktoré stáli 500Kčs, takže po rozpredaní všetkých modelov, motorov a 1-kanálovej súpravy Mars som sa horko-ťažko zmohol na 2 kusy (neskôr pribudol tretí). Môžete sa pokochať fotkami:
Příloha:
P4200524.JPG
[ 122.37 KiB | Zobrazeno 1995 krát ]
Příloha:
P4200518.JPG
[ 164.67 KiB | Zobrazeno 1995 krát ]
Příloha:
P4200528.JPG
[ 158.63 KiB | Zobrazeno 1995 krát ]
Příloha:
P4200530.JPG
[ 129.25 KiB | Zobrazeno 1995 krát ]
Je to stále plne funkčné, ale do vzduchu by som stým už dnes nešiel.
Na prvé pokusy lietania s ovládaním smerovy a výškovky som si postavil zo stavebnice Modela polystyrénový vetroň Junior, ktorý bol síce pôvodne koncipovaný ako jednokanál, ale ja som si ho upravil o plávajúcu výškovku. Tak s ním som sa dlho učil a bol som spočiatku dosť smutný, ako mi to nejde, keďže v jednokanáloch som sa už vtedy cítil ako preborník. Ale naučil som sa, lietal s ním aj s prídavným motorom na pylone (jedenapolka Stryž) a dokonca s kamarátom trénoval úlohy F3B a s týmto polystyreňákom sa dokonca aj zúčastnil regulérnej súťaže F3B, kde som ho ale v úlohe C (rýchlosť) v otočke rozbil (krídla nevdržali preťaženie príliš ostrej otočky). Potom prišli ďalšie vetrone a cvičné motoráky (napr. Pony s krídelkami - mám ho celý dodnes, nejaký 2-plošník a pod).
Potom som mal asi 20-ročnú pauzu (vojna, byt, rodina, deti, dom, prestavba a pod. ...) v ktorej mi postupne ušiel vlak skoro vo všetkom, hlavne v RC aparatúre, kedy som sa so svojou amatérskou AM27 už neodvážil čokoľvek lietajúce riadiť. Takže som sporadicky lietal len s jedným malým daapolkovým upútancom.
V roku 2010 som si povedal dosť a vrátil sa na modelárske nebo. Vysielačku Futaba FC-16 staršiu ale dobrú FM 40MHz som dostal od kamaráta aj prijímače, kúpil som si model Fox1800 od Pelikána a s tým som sa znova naučil lietať, lebo riadenie RC modelu nie je bicyklovania ani plávanie - trocha sa to zabúda.
No a potom prišli ďalšie a ďalšie modely a za posledných 5 rokov mám odlietané niekoľkonásobne viac než pred tou pauzou. Len s tým Foxom cca 700 letov (mám tam už 3. motor a okrem postupne ako odchádzali vymenené aj všetky servá, niektoré aj 2-krát) a s Diablotinom-mini už cca 520 letov + s inými modelmi trochu pomenej.
No a práve ten EPP Fox1800 mi dal veľmi, veľmi veľa.
Pritom aj ja som najprv na EPP houbolety hľadel so značným dešpektom. Na učenie nemôže byť nič lepšie. Aj po pomerne vážnych haváriách, kde balzový model by skončil ako hromada triesok sa da urobiť oprava do pol hodiny a znova letieť.