Atto píše:igorb: tym nedosiahnes vecsiu ucinnost, prave naopak, iba vecsi staticky tah, vecsiu ucinnost dostanes naopak pri tom stvorcovom stupani
Tak s týmto by som si dovolil, možno trochu trúfalo, nesúhlasiť:
Igor sa Ti to snažil vysvetliť na grafe, ja sa Ti to pokúsim vysvetliť slovne.
Atto píše:Ak ovšem účinnosťou elektropohonu rozumieme niečo ako pomer ťahu vrtule a príkonu elektropohonu.
Nie si prvý ani posledný, s takými sa stretávam často, čo toto nechápu.
V prvom rade, účinnosť je bezrozmerné číslo pomeru výkonu a príkonu (oboje je v kW). Nemôžeš teda dávať do pomeru ťah (teda silu v N) a príkon (v kW) - tým totiž dostaneš niečo iné, len nie účinnosť.
Teraz si zadefinujme čo vlastne požadujeme od vrtule, teda aký výkon?

Chceme predsa, aby sa hmotné teleso (model), silou ťahu vrtule presunul o nejakú vzdialenosť a za nejaký čas!
Ak sila ťahu vrtule 1N posunie model o dráhu 1m, tak sa vykoná práca 1J a ak sa to stihne za 1s, potom vrtuľa podala výkon 1W. Ale
Príkon je to, čo musel dodať motor na hradeli tejto vrtule, aby sa to mohlo udiať.
Ak motor beží, ale model sa nehýbe, tak dráha je = 0 a teda práca aj výkon sú nulové. To však neznamená, že motor nepodáva žiadny výkon. Naopak, ten môže byť značný, ale celý sa len jalovo spotrebuje na vírenie vzduchu okolo vrtule.
Atto píše: tak sa pýtam, čo to je V/(ND) - na zvislej osi?
Igor povedal, že sa jedná vlastne o rýchlosť.
Dosť to zjednodušil, lebo je to pravda len čiastočne, pretože V/(ND) rozmerovo nie je rýchlosť, ale je to zase bezrozmerné číslo vyjadrujúce pomer rýchlostí. Teda V - doprednej rýchlosti pohybu a n*D, čo je trochu ťažšie predstaviteľná hodnota, pretože n sú otáčky za sekundu, teda prevrátená hodnota času jednej otáčky a D je priemer vrtule, takže je to fakticky akási rýchlosť presunu o jeden preimer vrtule za dobu jednej otáčky.

Tento pomer vyjadruje to, v akom pomere je rýchlosť (daná priemerom a otáčkami) k skutočnej rýchlosti dopredného pohybu. Ak sú otáčky alebo priemer malé a rýchlosť pohybu veľká, tak ten pomer rasitie, ak naopak je rýchlosť malá pri veľkom priemere alebo otáčkach, tak ten pomer klesá. V Igorovom grafe vidno, že je tam vždy isté maximum, a to je práve vtedy, keď je rýchlosť pohybu pri danom priemere a otáčkach taká, že je uhol nábehu listov optimálny (teda zjednodušene povedzme, že profily listov pracujú v režime maximálnej kĺzavosti, teda pomeru Cy/Cx, tada naväčšieho vztlaku pri dostatočne malom odpore). Treba si všimnúť, že vrtule s malým stúpaním majú toto maximum viac vľavo a tie s vyšším viac vpravo, teda pri vyšších rýchlostiach letu. A z toho vyplýva aj to, prečo bude menej stúpavá vrtuľa výhodnejšia pre malé rýchlosti alebo visenie a prečo štvorcová zas pri vyšších rýchlostiach letu, ale jej statický ťah bude nízky.
Ten pomer fakticky ilustruje to, pod akým uhlom nábehu budú obtekané listy vrtule. No a účinnosť vrtule sa mení práve v závislosti od toho aký je v danej situácii ten pomer. Ak bude dopredná rýchlosť malá, uhol nábehu listov bude veľký, a to bude znamenať vysoký ťah, ten bude s rýchlosťou síce postupne klesať, ale vďaka rýchlosti pohyby výkon poraste až do určitého maxima, kým nezačne byť uhol nábehu listov taký malý, že ťah vrtule začne prudko klesať. A to až do bodu nulového uhlu nábehu. Poprekročení tejto rýchlosti už bude uhol nábehu záporný a vrtuľa začne brzdiť, lebo listy budú vyvodzovať záporný ťah. A to, pri akej rýchlosti pohybu táto situácia nastane závisí jednak od stúpania, priemeru, ale hlavne od otáčok, znížením ktorých začneme brzdiť skôr a zvýšením naopak neskôr. Veľké lietadla majú možnosť meniť stúpanie listov, takže môžu ťah vrtule optimalizovať v širokom rozsahu aj bez zmeny otáčok.