LV píše:V podstate sa dá obecne povedať, že ak nevyberieš nevhodný profil a nezmrvíš konštrukciu, tak výsledok bude taký, že model poletí kľudnejšie s menšími vplyvmi vetra, termiky... ale poletí inak ako menšia predloha. Iné plošné zaťaženie (obvykle väčšie) zvýši pádovú rýchlosť, iná hmotnosť spôsobí väčšiu zotrvačnosť, budeš si musieť zvyknúť na iný rozpočet na pristátie...
Absolútne súhlasím s Lacom. Však málokto má toľko skúseností s veľkými modelmi ako on.
Pred viacerými rokmi som absolvoval to, čo Mior plánuje - teda zväčšenie menšieho milovaného modelu na väčší (a ešte milovanejší

). Ako predloha bol model z japonskej stavebnice QB-20H, ktorý som poháňal nejakou dvaapolkou či triapolkou.
Model som za pomoci kamaráta zväčšil - nepamätám sa presne mierku. Výsledný model bol poháňaný šesťapolkou a bol impozantný.
Lietal presne tak ako to tu niektorí (nerýpajúci) kolegovia spomínali: lietal stabilnejšie, vyzeralo to realistickejšie, ale nemohol som od toho čakať nejakú "prudkú" akrobaciu.
A keďže Mior preferuje realistiku lietania (tak to aspoň píše na svojej stránke) a nie divoké akrobatenie, tak myslím, že s letovými vlastnosťami zväčšeného modelu bude viac spokojný ako nespokojný.
Čo sa zvýšenia minimálnej (pádovej) rýchlosti týka, tu by som sa neobával.
Pretože psychika ti nedovolí s takou "ozrutou" letieť rovnako pomaly ako s malým modelom. Proste fenomén pocitovej rýchlosti "zariadi", že tento nový model budeš podvedome udržiavať na vyššej rýchlosti.