Co říká teorie o brždění roztočenou vrtulí?

[igorb]

"Počet listů je kompromis."
http://www.nutsvolts.com/magazine/artic ... ve_energy4
Zvýšením počtu listů z jednoho na dva znamená zvýšení účinnosti o 6%.
Zvýšením počtu listů ze dvou na tři přidá další 3%.
Při dalším zvětšování počtu bývá problém, že listy musí být užší, ale zvýšení efektivity není tak významné.

To je ale treba spravne pochopit, sirsie listy a viac listov (voci tomu co dnes vidime v reale) da viac vykonu to je jasna vec, holandania vyvijali veterne mlyny storocia a dobre vedia ze viac plochy da viac tocenia. Tie cisla ktore tam vidis su uplne nepochopitelne, pretoze je tam utajena jedna podstatna vec a to je ze celkova plocha listov turbiny a ich tvar, konstrukcia je limitovana pevnostou a stabilitou, keby sa na tu turbinu naruboval holandsky typ listu, tak tu srandovnu palicku odnesie zo zeme stredny vetrik (a preto pylon a konstrukcia holandskej hlavice je tak robustna). Pokial mame ale sily limitovane, potom jasne vychadza ze najlepsia ucinnost vychadza u stihlych listov. Proste sa z takej konstrukcie da dostat viac a ekonomickejsie ako urobit nieco s vecsou plochou listu.

A ci dva alebo tri je dane viac menej gyroskopickymi silami (lebo ta zmena ucinosti sa da vzdy dohnat inak), zatial co jedno a dvojliste turbiny su asymetricke gyroskopy, troj a viac sa uz chovaju ako symetricke, takze pri natacani nevznikaju razy ktore mozu tu otocnu hlavicu rozlozit

[VTjr]

Jeden sused v dedine (mestskej časti, kde žijem) má na humne takú amatérsku veternú elektráreň, kde má vrtuľu so 4 listami o priemere asi 3m (to je len taký môj odhad), ale listy má strašne široké, obdĺžnikové z plechu - no odhadujem, že ich štíhlosť je nanajvýš 2 až 3. Myslím si, že to nebude mať dobrú účinnosť, lebo navrhol veľkú plochu na úkor priemeru a pri takej malej štíhlosti sa každý list dostáva do úplavu toho predošlého. Ale občas sa mu to točí, aj keď tam kde bývam príliš veterno nie je.

No a k tomu flickingu - to nemám zo svojej hlavy ale od kamaráta energetika. Otázkou je, do akej miery je v obraze o tom čo je nové a ako sa to rieši v tých najmodernejších konštrukciách, keďže on sa špecializuje skôr na kogeneračné jednotky. S flickingom asi naozaj bol kedysi problém, ale je nanajvýš pravdepodobné, že sa už asi vyriešil tak, ako si opísal. Nakoniec jeho informácia mohla pochádzať ešte z vysokoškolských prednášok, keď študoval. Je síce omnoho mladší než ja, ale aj tak ani jeho prednášajúci profesor nemusel vedieť všetko to najnovšie.
Nakoniec, keby som si ja spomenul na to, čo nám prednášali v predmete "Silnoprúdová elektrotechnika a energetika v doprave", tak to boli často veci, ktoré fungovali možno ešte pred 2. SV a možno pár rokov po nej. Profesor bol načisto "zaľúbený" do magnetických zosilňovačov (hlavne transduktorov). Kto chcel mať jednotku, tak sa musel nadrviť hlavne tie a potom ešte vedieť ako sa rozbieha jednosmerná elektrická lokomotíva. Pritom to bolo už v dobách, kedy sa namiesto transduktorov začínali aj na tie veľké výkony používať tyristory a už sa vyvíjali aj prvé asynchrónne lokomotívy (dokonca aj u nás v Škode Plzeň). Profesor o spínacích polovodičových prvkoch, ako sú napr. tyristory a triaky, vedel akurát tak nakresliť ich schematické značky, ale o tom ako sa riadia ich hradná nemal ani poňatia. Vždy to odbil slovami: "A sem sa privádza fázové riadenie ..." Pričom na otázky z pléna "Aké je to riadenie a či by ho nemohol vysvetliť podrobnejšie" buď nereagoval, alebo povedal, že už ho tlačí čas a aby sme si to naštudovali sami v rámci samoštúdia. Samozrejme toto neskúšal, lebo tomu evidentne nerozumel.