Inak k tým listom a trhaniu prúdnic nadštvorcových vrtúľ.
Popravde, ja na tom trhaní prúdnic nevidím nič až tak veľmi záhadného
, je to to isté ako keď sa to utrhne na krídle s príliš veľkým uhlom nábehu voči nabiehajúcemu vzduchu. Podštvorcové vrtule majú uhol natočenia listov malý, takže tam k tomu prirodzene nedochádza, vedia urýchliť masu vzduchu natoľko, že efektívny uhol nábehu je aj v tom statickom režime malý. Naproti tomu štvorcové a nadštvorcové vrtule ho majú taký veľký, že niekedy pri stojacom modeli nedokážu prúd vzduchu dostatočne urýchliť tak, aby ten efektívny uhol nábehu bol primerane malý a prúdenie okolo profilu listov vyvinuté. Listy vrtule sa potom chovajú doslova ako taká plochá doska natočená takmer kolmo na smer vetra - teda potom sú za ňou sú len turbulentné víry. Ak sa toto stane, tak listy len melú vzduch vytvoria silné turbulentné prostredie, taký zavírený mrak okolo rotujúcej vrtule, ktorý sa už ani neposúva dostatočnou rýchlosťou dozadu v smere osi vrtule, ale značná jeho časť sa kadejako vracia späť cez konce listov zase pred ne a tento stav sa stane takou určitou pascou, je stabilne udržiavaný jej rotáciou. Stačí potom hod, teda dostatočný pohyb modelu dopredu, vrtuľa sa vytrhne z toho turbulentného mraku a v dôsledku pohybu voči vzduchu sa efektívny uhol nábehu listov čiastočne zmierni natoľko, že to zrejme stačí k tomu aby sa vytvorilo vyvinuté prúdenie. Táto zmena prebehne skokovo a vrtuľa zrazu získa ťah. Ale stačí ak sa model v nejakej letovej fáze dostane do malej, nulovej, či dokonca zápornej letovej rýchlosti, tak k tomu odtrhnutiu môže znovu dojsť. Napríklad pokus urobiť vis na vrtuli s F3A akrobatom, vybavenom štvorcovou vrtuľou, môže presne takto dopadnúť. Ak toto pilot skúsi (odporúčam ale vo väčšej výške), tak pri možnom skokovom odtrhnutí prúdnic dojde k okamžitej strate ťahu, model sa prepadne do pádu alebo aj vývrtky, potlačením do strmhlavého letu sa však znovu nadobudne dostatočná dopredná rýchlosť a okolo listov vrtule sa obnoví zas vyvinuté prúdenie, strmhlavý let sa potom bez problémov vyberie a všetko bude OK.
Ak ale bude málo výšky, tak sorry.
Inak presne tento stav poznám z vlastnej skúsenosti. V mladosti som lietaval malé upútané akrobaty na MVVS2,5D7 (môj milovaný motor). Situácie, ktoré som zažil boli rôzne, plochy na lietanie boli rôzne, lietalo sa kde sa dalo, aj nad vysokou trávou, hádzalo sa to z ruky, pristávalo kadejako, v podstate každé druhé pristátie sa rovnalo menšej havárii.
Takže vrtule sa nám míňali ako na bežiacom páse tak, že sme ich pomaly nestíhali dopĺňať a peňaženku tiež.
A tak sa kupovali kde sa dalo a čo najlacnejšie, na kvalitu sa príliš nehľadelo. Raz pri ceste do ZSSR som kúpil pár plastových vrtúľ, stáli bagateľ, tak hneď zo 10ks. Doma som ale zistil, že majú na sebe napísané 200/200. Samozrejme mi bolo hneď jasné, že na dvaapolku sú nevhodné a na upútaného akrobata už vôbec nie. Ale raz som lietal, bol pekný deň, jedna vrtuľa sa pri nešťastnom pristáti zlomila, druhá vzácna Top-Flite 200/100, bohužiaľ málo povarená, sa mi dokonca roztrhla vo vzduchu. Paliva však bolo ešte habadej, ale v kufríku už nič iné nebolo len táto jedna ruská 200/200. No, tak som ju tam nakoniec dal a znova vzletel. Motor sa s ňou trápil v menších otáčkach než obvykle (čo bolo celkom pochopiteľné), ale napriek tomu to letelo, rovinky celkom v pohode. Pri prvom pokuse o premet či súvrat (už neviem) model zastal vo vzduchu čumákom hore, na mieste sa otočil (teda akože premet
) a smerom dole sa zase chytil a letel ako keby nič. Takých "premetov" som skúsil niekoľko vždy s rovnakým výsledkom. Samozrejme som pochopil, že "tudy cesta nevede", vtedy možno ani nevedel poriadne prečo, ale práve dnes som si na tento prípad spomenul.
Druhá situácia, pomerne nedávno (tu som tu už ale kdesi opisoval). Po rokoch skladovania trosiek som opravil model Pony a osadil motorom MVVS 2,5GRR RC. Použil som štandartný MVVS Magic mufler pre dvaapolku s výfukom dozadu. Ukázalo sa to ale krátke a do rezonancie to spoľahlivo išlo len s vrtuľou 7x4" alebo 7x3". Motor s ňou točil riadne cez 20 tisíc ot/min. V rezonancii to malo aj celkom slušný ťah, ale po toľkých opravách oťažený model bol problém dostatočne silno hodiť. Dalo sa to len buď proti dosť silnému vetru alebo zo strmého svahu, lebo na rovine v bezvetrí model presadal až k zemi. Ak sa hod a vybratie 5cm nad zemou podarilo, tak sa model chytil a lietal ako blesk. Predĺlžil som teda výfuk, teda medzi ten mufler a motor vložil 6cm dlhú Al trubku. Rezonančné otáčky klesli k 16-17 tisíc a motor v nich v pohode zvládal vrtuľu 8x4". S ňou už sú bezproblémové hody aj na rovine,v bezvetrí, dokonca aj po vetre (samozrejme miernom). Model síce lieta o čosi pomalšie, ale v malej rýchlosti už nedochádza k prepadom ťahu.
No a teraz už zostáva len čakať, čo mi na tie úvodné úvahy povie majster.
, lebo takto sa Tvoja osvetová misia minie účinkom. Totiž, 99% ľudí to hneď nepochopí a ani si nedá tu prácu to v tých odkazoch hľadať, vykašlú sa na to a pohodlne upadnú späť do blaženej nevedomosti. 
Skúsim to čo najviac po lopate (vysokí znalci a teoretici odpusťte mi mnohé zjednodušenia).
kterou jsem získal při návratu k modelařině po 43 letech z RC SERVISU kdy jsem nakupoval první vybavení a ta pro mně je jakou hmotnost éra motor s vrtulí dostane do vzduchu (aniž by něco shořelo