Dostatok?
Ako pre koho.
Ono to fungovalo tak, že boli materiály nebilancované a bilancované. Medzi tie druhé patril antikor, Al zliatiny, ušľachtilé ocele a pod. Keď sme potrebovali pre našu výrobu dural, tak sa nedalo len tak napísať objednávku do Kovohutě Děčín, ale muselo sa najprv na príslušné ministerstvo alebo UPK (Ústredná plánovacia komisia) a vybaviť si na dané množstvo bilanciu. A potom čakať dlhé mesiace (aj roky) kým ten materiál dodajú. Ak chcel niekto niečo rýchlo, tak sa muselo riešiť osobným kontaktom a dať aj nejaké všimné. Bolo to strašne nepružné. Hlavne výskum a vývoj tým trpel. Lebo na rozdiel od socialistickej veľkovýroby, ktorá plánovite celé päťročnice chrlila to isté (často už zastarané, nepotrebné a na sklad, ale vždy vedela koľko čoho a kedy bude potrebovať), tak vo vývoji si často nevedel ráno, čo budeš potrebovať večer. Pamätám sa, že som potreboval HeNe laser a nejaké optické komunikačné moduly a svetlovodné káble. Po týždni behania po nadriadených a vyzbieraní cca 7 podpisov na akúsi žiadanku, som konečne dostal na ekonomickom oddelení do ruky objednávku a posla to do Metry Blansko (laser) a do závodu TESLA-Blatná (moduly). Objednávku mi potvrdili s termínom dodania 1,5 roka. Keď to konečne prišlo, tak už to nebolo potrebné a musel som zháňať niekoho, kto by to odkúpil (lebo 60 tisíc Kčs nebola vtedy žiadna maličkosť). Nehovoriac o tom, že finančné rozpočty sa robili ročne, pri dodávkach cez prelom roku sa vždy rozsypali ako domček z karát. Ale vždy sa nakoniec zaplatilo z plánovaných peňazí na niečo čo bolo síce naplánované na tento, ale nakoniec dodané až ďalší rok. A tak to kadejako kĺzalo a niekedy prišiel befel rýchlo niečo kúpiť, lebo inak peniaze prepadnú a na budúci rok pridelia do rozpočtu o to menej. A tak sa aj plytvalo, kupovali sa zbytočnosti len aby sa peniaze minuli. Skrátka bolo to plánovité hospodárstvo, Kocúrkovo, ktoré si nikto z mladších, čo to nezažili na vlastnej koži, dnes vôbec nevie predstaviť.
