Neviem, no, na čom inom by sa to mohol človek začať učiť.
Otázka je len tá, či sa to vôbec pri 22g/dm2 a bublinkovom povrchu, prejaví..
A s krídelkami tak neurčito umiestnenými, dosť ďaleko od konca krídla.
Neskúšal nikto?? Ale mohlo by to fungovať. Ak nie hneď tak po pridaní hmotnosti...
Mne šlo viac o to vypichnúť princíp, ktorý je podľa mňa opačný než si začiatočník môže myslieť.
Aj v tom že krídelká dohora a nie dole (tým že model celý následne musí letieť natiahnutejší je to akoby nastavil stred dole.. ale nezakriví to profil takže nie je to to isté ako vztlakové klapky, na termiku to nefunguje, na dosiahnutie nižšej minimálky bez straty vztlaku na časti krídla to tiež nefunguje,... je to len na brzdenie=vytratenie výšky,pristávanie).
ale aj v tom kde to v sutočnosti brzdí ak to vyklopí - že nie tam kde sú vyklopené, ale na tej rovnej časti kde sa kvoli pretiahnutiu vytvorí bublina alias utrhne sa prúdenie.
A že to skutočne brzdí len ak to nastane, a že to nastane až po výraznom spomalení.. Ak niekto presviští na rýchlosti ponad dráhu s vyklopenými krídelkami, podľa mňa to nie je nič iné len že nepochopil súvislosti. Jasné že to trochu bude aj brzdiť, keď je to tak pokrivené, ale nič moc..
To sa premietne do potrebného uhlu vyklopenia tých krídeliek pre brzdenie.. Že netreba prehnane.
Neviem čo ten vysielač vie, ale ak nevie obe strany (dole aj hore), tak je škoda času nastavovať to smerom dolu. A hlavne treba dať pozor aby sa vysúvali súmerne a aby to šlo ešte riadiť.. a skúšať to v dostatočnej výške.
Teda samozrejme za predpokladu, že sa už naučil lietať tak, že dokáže model v dostateočnej výške hocikedy zrovnať do požadovanej polohy a hocikedy s tým pristáť k nohe. 
Jedine ak je natoľko stabilný, že v dostatočnej výške sa po pustení všetkých kormidiel dokáže sám zrovnať do vodorovného letu. Lenže práve v tom je to úskalie, že súčasné výchýlenie krídelok či už dole alebo hore môže z poslušného modelu urobiť nestabilnú mrchu. 
Aerodynamická funkcia každého kormidla (okrem plávajúceho) je založená na tom, že sa mení zakrivenie profilu a tým sa značne zmení jeho polára, teda vzrastie v príslušnom smere vztlak aj pri nezmenenom uhle nábehu (aj keď so smerom obtekania keď už sa lietadlo otáča okolo príslušnej osi, je to omnoho zložitejšie), ale samozrejme vzrastie aj odpor. Ako som už napísal, profil toho modelu som nevidel, takže ťažko takto naslepo posudzovať do akej miery sa to prejaví a či vôbec pozitívne. Treba to vyskúšať.
Takže sa za ten rozsah odpovede ospravedlňujem. Len mám obavu, že ak budem diskutovať ďalej, tak sa to bude ešte viac stupnovať. 
