).
Můžu přidat k 3S lipol 4000 30C např. Dualsky, 2S Turnigy 4000 25C a udělat tak 5S ? Musím mít stejnou kapacitu, nebo Céčka, nebo všechno, nebo všechno vč. výrobce ?
3S + 2S LiPol jiného výrobce
3S + 2S LiPol jiného výrobce
Malý dotázek pro zkušenější ( pánbů zaplať za ně ).
Můžu přidat k 3S lipol 4000 30C např. Dualsky, 2S Turnigy 4000 25C a udělat tak 5S ? Musím mít stejnou kapacitu, nebo Céčka, nebo všechno, nebo všechno vč. výrobce ?
).
Můžu přidat k 3S lipol 4000 30C např. Dualsky, 2S Turnigy 4000 25C a udělat tak 5S ? Musím mít stejnou kapacitu, nebo Céčka, nebo všechno, nebo všechno vč. výrobce ?
Ono zaklad je mat stejne parametre ( aj Ccka ). A uz je problem spajat dve sady do jednej aj ked to je stejny vyrobca ale jedna sada ma viac cyklov ako druha... idealne je mat stejne stare, stejny vyrobca, stejne parametre... takze ja by som to nedoporucoval kombinovat vyrobcov a Ccka uz vobec nie
EXTRA MX,EF extra 300 78"
http://adamweinzettl.webnode.sk/
http://adamweinzettl.webnode.sk/
Podstatné je dodržať podmienky použitia (max prúd, max napätie pri nabíjaní, minimálne napätie/hĺbka vybitia) pre každý článok samostatne - jemu je jedno ako sú na tom susedné články.
Podstatné je, že bežné postupy a spôsob riadenia napríklad nabíjania, rátajú s tým že sú články rovnaké a už malé odchýlky tu spôsobia problémy.
Dokonca sme mali na letisku aj príklad že staršia časť sady s vyšším odporom, nezvládla za letu odber a z trupu ju kolega ledva vybral (vyplnila priestor nafúknutím, a tuším že dával aj fotku cestičiek kadiaľ prúdi vzduch lebo dym ich popísal, napríklad cez krytky serv krídeliek..).
Keby boli všetky časti rovnaké, pokles napätia by sa prejavil viac a jednak by tým poklesom aj klesol prúd, zrejme až na hodnoty prijateľné pre sadu, alebo by to spôsobilo vypnutie reglu na nízke napätie. Lebo v tomto prípade lepšia časť držala napätie a pokles tej horšej časti nestačil a tak sa držal výkon..
Ak:
-dodržíš odber prúdu dostatočne malý, s rezervou pod maximom tej najslabšej časti (rozhoduje vnútorný odpor = teplo ktoré v sade vzniká)
-nevybiješ viac kapacity než má najmenšia časť (rozhoduje kapacita= nesmie sa vybiť príliš hlboko, a nedá sa to zistiť z celkového napätia)
-dokážeš to nabíjať tak aby niektoré články ani na chvíľu počas nabíjania nepreliezli cez 4,20V (balancery to nezvládnu, a ak aj ano tak to prebehne "škaredo" a bude to trvať zbytočne dlho = oplatí sa nabíjať samostatné časti zvlášť, viacerými nabíjačmi)
......tak sa to samozrejme použiť dá a ďalšie dôvody prečo by to nemalo fungovať nepoznám.
Ale je to určité nemalé riziko a vyžaduje to aby človek stále niečo sledoval a dával pozor - ak chceš lietať a nesledovať vnútorné odpory a nepoužívaš nejaké sledovanie vybitej kapacity (jeti MUI) alebo aspoň meranie napätia každého článku samostatne (satria Gabi), a nemáš niektorý zo super inteligentných nabíjačov (nie podľa názvu na krabici) - radšej si kúp jednu 5s sadu..
Ak sadu potrebuješ mechanicky rozdelenú kvoli umiestneniu v trupe, tak si samozrejme v pohode kúp tie časti a zlož ju, ale kúp ich naraz a používaj len spoločne. Alebo ešte lepšie, rozrež kompletnú sadu - dnes už výrobcovia ponúkajú sady zložené z článkov vybraných ako rovnaké, aspoň podľa nejakého parametru, (najjednoduchšie pre výrobcu je to podľa vnútorného odporu, taká sada nezblbne ani úplne triviálny balancer a jediné podstatné je nevybiť ju príliš hlboko).
Druhá poznámka ale je o tom, že aj v 5s sade čo kúpiš vcelku, sa môže vyskytnúť relatívne veľký rozdiel medzi kapacitami článkov a po čase aj v ich vnútornom odpore - takže meranie aj za letu nie je zbytočné ani v tomto prípade.
Také sady kde sa vyskytne rozdiel sa ale vyradzujú, prípadne reparujú - tak že sa vyberá ten najslabší článok a nechá sa o jeden menej (u lipol sa nedáva náhradný lebo by už nikdy nebol rovnaký).
Podstatné je, že bežné postupy a spôsob riadenia napríklad nabíjania, rátajú s tým že sú články rovnaké a už malé odchýlky tu spôsobia problémy.
Dokonca sme mali na letisku aj príklad že staršia časť sady s vyšším odporom, nezvládla za letu odber a z trupu ju kolega ledva vybral (vyplnila priestor nafúknutím, a tuším že dával aj fotku cestičiek kadiaľ prúdi vzduch lebo dym ich popísal, napríklad cez krytky serv krídeliek..).
Keby boli všetky časti rovnaké, pokles napätia by sa prejavil viac a jednak by tým poklesom aj klesol prúd, zrejme až na hodnoty prijateľné pre sadu, alebo by to spôsobilo vypnutie reglu na nízke napätie. Lebo v tomto prípade lepšia časť držala napätie a pokles tej horšej časti nestačil a tak sa držal výkon..
Ak:
-dodržíš odber prúdu dostatočne malý, s rezervou pod maximom tej najslabšej časti (rozhoduje vnútorný odpor = teplo ktoré v sade vzniká)
-nevybiješ viac kapacity než má najmenšia časť (rozhoduje kapacita= nesmie sa vybiť príliš hlboko, a nedá sa to zistiť z celkového napätia)
-dokážeš to nabíjať tak aby niektoré články ani na chvíľu počas nabíjania nepreliezli cez 4,20V (balancery to nezvládnu, a ak aj ano tak to prebehne "škaredo" a bude to trvať zbytočne dlho = oplatí sa nabíjať samostatné časti zvlášť, viacerými nabíjačmi)
......tak sa to samozrejme použiť dá a ďalšie dôvody prečo by to nemalo fungovať nepoznám.
Ale je to určité nemalé riziko a vyžaduje to aby človek stále niečo sledoval a dával pozor - ak chceš lietať a nesledovať vnútorné odpory a nepoužívaš nejaké sledovanie vybitej kapacity (jeti MUI) alebo aspoň meranie napätia každého článku samostatne (satria Gabi), a nemáš niektorý zo super inteligentných nabíjačov (nie podľa názvu na krabici) - radšej si kúp jednu 5s sadu..
Ak sadu potrebuješ mechanicky rozdelenú kvoli umiestneniu v trupe, tak si samozrejme v pohode kúp tie časti a zlož ju, ale kúp ich naraz a používaj len spoločne. Alebo ešte lepšie, rozrež kompletnú sadu - dnes už výrobcovia ponúkajú sady zložené z článkov vybraných ako rovnaké, aspoň podľa nejakého parametru, (najjednoduchšie pre výrobcu je to podľa vnútorného odporu, taká sada nezblbne ani úplne triviálny balancer a jediné podstatné je nevybiť ju príliš hlboko).
Druhá poznámka ale je o tom, že aj v 5s sade čo kúpiš vcelku, sa môže vyskytnúť relatívne veľký rozdiel medzi kapacitami článkov a po čase aj v ich vnútornom odpore - takže meranie aj za letu nie je zbytočné ani v tomto prípade.
Také sady kde sa vyskytne rozdiel sa ale vyradzujú, prípadne reparujú - tak že sa vyberá ten najslabší článok a nechá sa o jeden menej (u lipol sa nedáva náhradný lebo by už nikdy nebol rovnaký).
Rozdiel nie je vôbec podstatný - podstatné je aby sa neprekročilo 4,20V (pri nabíjaní).
A pri vybíjaní nie je konkrétne minimum, ide o teplo (za letu), a o to či po skončení a odpojení stúpne aspoň na minimum 3,60V (= vybitý článok).
Medzitým sa nemusia rovnať, to im je jedno, len balancery z prípadného rozdielu budú šalieť.
A pri vybíjaní nie je konkrétne minimum, ide o teplo (za letu), a o to či po skončení a odpojení stúpne aspoň na minimum 3,60V (= vybitý článok).
Medzitým sa nemusia rovnať, to im je jedno, len balancery z prípadného rozdielu budú šalieť.