coro píše:...tak som asi vynechal to podstatné:
Tak sa pokúsim zareagovat na to,čo považuješ za podstatné.
coro píše:Že: nezakriví to profil celého krídla tak ako by bolo teba, vyrobí to len spomenutý rozdiel medzi časťou kde je ovládaná plocha a kde nie je.
V tom nevidím problém, lebo zakrivenie profilu aj časti krídla umožní získať aj pri nezmenenom uhle nábehu dodatočný vztlak, pričom prírastok odporu môže byť menší ako by bol, keby sa ten istý narast vztlaku dosiahol zvýšením uhlu nábehu celého krídla bez zmeny jeho geometrie.
coro píše:To potom , ak to teda nie je len úplná drobnosť na spôsob dočasného vyrovnania negatívov na koncoch, nemôže mať lepšie vlastnosti ako ak je celé krídlo nejak zosúladené.
nechápem prečo by nemohlo: Ak pri rovnakom uhle nábehu sa zvýši vztlak istej časti krídla, tak ten umožní letieť lietadlu pomalšie, lebo vztlak, rovnako ako odpor je nejako úmerný rýchlosti obtekania. Čo na tom, že tie nezdeformované konce a stredy krídla budú dávať menší podial na celkovom vztlaku. Podstatné je, že ich odpor kvôli moznej nižšej rýchlosti klesne, zatiaľ čo odpor tých geometricky zmenených častí stúpne len mierne.
coro píše: Možnosť letieť nižšou rýchlosťou na koncoch krídel, ale bez zmeny na strede, skončí len tým že buď je rýchlosť dostatočná aby to malo vztlak a malý odpor aj na tom nezakrivenom strede, a teda na opadaní nič neušetríme (treba brť rýchlosť ako dôležitý parameter lebo pri výpočte odporu je v druhej mocnine, a ten odpor je to za čo platíme výškou),
možnosť letieť nižšou rýchlosťou je predsa práve dôkazom toho, že krídlo aj pri tej nižšej rýchlosti bude mať rovnaký vztlak, čiže vyšší koeficient vztlaku. Keďže je to dosiahnuté zakrivením profilu, a uhol nábehu celého krídla sa pritom nemení, tak konce krídel budú obtekané rovnako, budú mať síce nižší vztlak, ale v dôsledku nižšej rýchlosti budú mať aj výrazne menší odpor, čo môže v značnej miere zas kompenzovať mierny nárast odporu tej viac zakrivenej strednej časti.
coro píše:alebo sa to tam už utrhne a potom to je jasné "brzdenie".
Tak ale to je práve o tej vhodnej miere. Výchylka dole musí byť len taká, aby sa to v tek zakrivenejšej časti neutrhlo. A na koncoch sa to predsa neutrhne, lebo uhol nábehu zostane malý.
coro píše:Takže vztlaky z krídeliek podľa mňa nebudú.
Musia byť, inak by to lietadlo nemohlo letieť pomalšie pri zachovaní pôvodnej letovej hladiny resp rovnakej rýchlosti klesania.
coro píše:Možno pri 22g/dm2 by sa to dalo prehovoriť na stav že hmotnosť ponesú len časti s vyklopeným kormidlom, ale aj tak verím že ak to ponesie celé krídlo bude mať parametre lepšie..
Myslím si, že veľkosť plošného zaťaženia je pri týchto úvahách podružný parameter. Smozrejme by to bolo jedno ak by sme neuvažovali zmenu Re v závislosti od letovej rýchlosti. Takže v týcho zjednodušených úvahách je celkom jedno či je 22g/dm2 alebo aj 220g/dm2, podstatné je aby malo obtekanie primerané Re a potom bude všetko fungovať podobne, ale pri omnoho vyšších rýchlostiach. Dokonca rýchlejšie ťažšie lietadlo (ale primerane väčšie) bude mať lepšiu kvalitu obtekania a vyššie výkony ako malé ľahké, Naopak keby sme to zaťaženie radikálne znížili povedzme na 2,2g/dm2, tak pri rovnakej geometrii by už bolo obtekanie podkritické a model by sa choval skôr ako padajúci list a nie lietadlo. To sú samozrejme extrémy, ale myslím si, že je dobré ich spomenůť, aby sme si to vedeli dobre predstaviť. Napr halové modely, ktoré také a ešte menšie zaťaženie majú sú navrhované so supertenkými profilmi, inak by tými malými rýchlosťami stabilne vôbec neleteli.